admin
9. apríla 2020
Aké druhy oblakov poznáme?

Poznáme veľa druhov a poddruhov oblakov. My si povieme pár základných. Oblaky rozlišujeme z viacerých hľadísk.

Oblaky podľa výšky výskytu:

  • Nízke (Cumulus, Stratus, Stratocumulus)
  • Stredné (Altocumulus, Altostratus, Nimbostratus)
  • Vysoké (Cirrocumulus, Cirrostratus, Cirrus)
  • Oblak typu Cumulonimbus sa vyskytuje vo všetkých výškach

Zaujímavé sú pre nás oblaky typu Stratus, ktoré sú nízke. Tieto oblaky sa môžu držať pri zemi a vtedy ju poznáme ako hmlu. Typickým znakom je to, že do nás narážajú oblačné kvapôčky, poznáme to aj pod pojmom mrholenie.

Vysoká oblačnosť typu Cirrus nám dokáže naznačiť zmenu počasia. Ak vidíme vo výške rozfúkané oblaky tak nám to môže naznačiť zmenu počasia v najbližších 24 hodinách. Táto oblačnosť býva tvorená ľadovými kryštálikmi.

Ďalej sa budeme rozprávať hlavne o búrkových oblakoch, ktoré sú pre nás najnebezpečnejšie a postupne si predstavíme ako sa taký búrkový oblak vyvíja.

1. Cumulus Humilis – Cumulus znamená v preklade kopa, v našom prípade je to malý, vertikálne nevýrazný oblak. Prvotné štádium je tzv. Cumulus Fractus, kedy je tento typ Cumulu akoby roztrhaný, pričom nulté štádium je tzv. oblačná hmlovina. Po ďalšom formovaní a hustnutí prechádza Cumulus Fractus do ďalšieho štádia a tým je práve Cumulus Humilis. Tento oblak je vertikálne nevýrazný, sploštený, ale aj plochý, nakoľko jeho šírka je rádovo desiatky metrov, tak je tento oblak prevažne biely (vďaka presvieteniu slnkom), niekedy môže byť ostro ohraničený, ale to je signál toho, že sa oblak môže ďalej vyvíjať, ďalej “rásť”.

Táto oblačnosť sa nazýva aj oblačnosť “pekného počasia”. Zároveň môžeme tento typ oblaku považovať aj za nízku oblačnosť, pretože jeho základňa je len pár stoviek metrov nad zemským povrchom, avšak jej presná výška záleží od teploty a vlhkosti.

Zrážky z tohto oblaku nevypadávajú a jeho výskyt je počas celého roka, najčastejšie sa vyskytuje od jari do jesene, kedy prevláda tzv. dynamický charakter počasia. Výskyt môžeme pozorovať po prechode studeného frontu, kedy k nám prenikne vlhkejší vzduch, alebo aj po rozpade hmly, kedy základňa oblakov Stratus Fractus so stúpajúcou teplotou stúpa.

2. Cumulus mediocris – Oblak Cumulus Mediocris vzniká rastom oblaku Cumulus Humilis, teda môžeme povedať, že je to 2.štádium vývoja. V tomto oblaku je rýchlosť výstupných pohybov už o niečo väčšia ako pri oblaku typu Cumulus Humilis a práve toto dáva potenciál pre významnejší rast oblaku. Zatiaľ, čo v oblaku Cumulus Humilis je táto rýchlosť do 2m/s tak pri oblaku Cumulus Mediocris je táto rýchlosť výstupných pohybov do 7 m/s, výnimočne až 10 m/s. Výška základne je rovnaká ako v 1.štádiu a teda niekoľko stoviek metrov nad zemským povrchom. Vďaka vertikálne mohutnejšiemu rastu už slnko nepresvieti tento oblak tak jednoducho a preto sa nám môže zdať tento oblak tmavší v spodnej časti. Výška oblaku je niekoľko stoviek metrov.

Zrážky z tohto oblaku nevypadávajú a jeho výskyt je najmä v letných teplejších mesiacoch pri dostatočnom prehrievaní zemského povrchu slnečným žiarením (dostatočne veľký teplotný gradient), avšak tento oblak bol pozorovaný aj v zimných mesiacoch, kedy denná teplota bola pomerne vysoká vzhľadom na ročnú dobu.

3. Cumulus Congestus – Oblak Cumulus Congestus vzniká rastom oblaku Cumulus Mediocris, teda môžeme povedať, že je to 3.štádium vývoja. V tomto oblaku je rýchlosť výstupných pohybov ešte väčšia ako pri oblaku typu Cumulus Mediocris a práve toto dáva potenciál pre ešte významnejší rast oblaku. Rýchlosť sa pohybuje na úrovni viac ako 10 m/s, túto hodnotu vieme vypočítať druhou odmocninou hodnoty CAPE, ktorú dokážeme zistiť, či už zo sondážnych meraní, rôznych predpovedných modelov alebo pseudoTEMPov (zvrstvenie atmosféry). Výška základne je rovnaká ako v 1. a 2. prípade, v našich podmienkach nad 1000m nad zemským povrchom, niekedy až 1500m v dôsledku nízkej relatívnej vlhkosti v poobedňajších hodinách. Výška oblaku je priamo závislá na teplote a vlhkosti. Vertikálny rozmer oblaku je do 6km, pri vyšších hodnotách už ide o transformáciu na oblak typu Cumulonimbus.

Základňa pri tomto už vertikálne mohutnom oblaku je oproti ostrým bielym vrcholkom výrazne tmavá s viditeľne rovinatou štruktúrou. Iné je to v prípade dusného a vlhkého počasia, keď sú základne tejto oblačnosti aj pod 1 000 metrov. Z takéhoto oblaku už môžu vypadávať veľké kvapky avšak zatiaľ iba riedko, hovoríme o prehánkach slabej až miernej intenzity (pri zrážkach hovoríme, že oblak prechádza z vývojového štádia do štádia rozpadu). Výskyt takýchto oblakov je iba počas horúcich letných dní.

4. Cumulonimbus Calvus – Oblak Cumulonimbus Calvus vzniká transformáciou oblaku Cumulus Congestus, teda môžme povedať, že je to 4.štádium vývoja. V tomto oblaku je rýchlosť výstupných pohybov rádovo niekoľko desiatok m/s, v dôsledku vysokých potenciálnych energií v atmosfére a v závislosti od EL (Equilibrium level) – tzv. limit konvekcie, zjednodušene povedané vďaka Archimedovmu zákonu vieme, že teplý vzduch stúpa v dôsledku nižšej hustoty a studený práve naopak klesá. Z toho vyplýva, že oblak rastie dovtedy, dokým je teplota vystupujúcej častice nižšia ako teplota okolia. V hladine EL (mení sa) nastáva presný opak, kedy teplota okolia sa nemení a tak sa v tejto hladine zastavuje rast oblakov (teplota vystupujúcej častice klesá naďalej a teda je jasné, že skôr či neskôr jej teplota bude rovnaká ako teplota prostredia, a teda akonáhle sa teploty vyrovnajú, oblak prestáva rásť a hovoríme, že vystupujúca častica dosiahla hladinu EL), doposiaľ má oblak stále kopovitú štruktúru ! Základňa takéto oblaku je rovnaká ako v predošlých prípadoch a vertikálny rozsah je 6 až 12, niekedy až do 15km, v oblasti rovníka až do 20km. Tento oblak už prináša výdatnejšie zrážky, veľké kvapky padajú hustejšie a môžu vypadávať už aj krúpy, často je sprevádzaný už aj bleskovou aktivitou.

5. Cumulonimbus Capillatus Incus – Oblak Cumulonimbus Capillatus vzniká transformáciou oblaku Cumulonimbus Calvus v najvrchnejšej, teda môžeme povedať, že je to 5.štádium vývoja. Inými slovami povedané, oblak už nerastie do výšky ale do šírky, takže sa vytvára nákova (anvil). Na obrázku si môžete všimnúť ako sa rozširuje najčastejšie do jednej strany, je to spôsobené práve výškovým prúdením a anvil sa rozťahuje v smere prúdenia (teda častice sú unášané vetrom). Tento oblak už prináša výdatnejšie zrážky, veľké kvapky padajú husto a môžu vypadávať už aj krúpy, často je sprevádzaný bleskovou aktivitou, či už kladné alebo záporné výboje. (CG blesky Cloud to Ground alebo CC blesky Cloud to Cloud alebo IC blesky InterCloud).

6. Cumulonimbus Capillatus Incus – Oblak typu Cumulonimbus Capillatus Incus sa odlišuje od predchodcu tým, že jeho anvil so rozťahuje približne do každej strany rovnako a pripomína tak z diaľky nákovu, iný rozdiel tam nie je. Životnosť búrky závisí od viacerých faktorov, tým najdôležitejším je výškové prúdenie v hladinách 2,5 až 5km, pretože tieto určujú rýchlosť pohybu búrok, ak je prúdenie do 10m/s, tak búrky zotrvávajú zväčša na jednom mieste a zostupný prúd búrky vzniká na rovnakom mieste ako zostupný prúd a tak búrka stratí prívod teplého vzduchu – búrka zaniká, pretože už neprebieha proces termickej konvekcie a tak všetky častice, ktoré vystúpili začali klesať nadol, no ďalšie sa už nahor nedostávajú. Ak je prúdenie nad 10m/s, tak búrky prežívajú aj dlhšiu dobu a môžu sa zhlukovať a tvoriť tak línie. Ak je prúdenie nad 20 m/s, tak možno očakávať prudké búrky, či už vo forme silných línii alebo aj superciel. Supercela je špecifický typ extrémnych búrok, kedy výstupný prúd búrky rotuje, to dáva predpoklady pre udržanie aj väčších krúp v oblaku, avšak viac o tomto type búrok sa dozviete na naše stránke v sekcii teória. Okrem výškového prúdenia je dôležité, aby mal oblak stále prísun teplého a vlhkého vzduchu pri jeho putovaní krajinou – vďaka výškovému prúdeniu je od seba oddelený výstupný a zostupný prúd búrky, teda v prednej časti oblak nasáva teplý a vlhký vzduch (oblak sa nám zdá byť čierny) a v zadnej časti je zostupný prúd, ktorý tvoria zrážky, prípadne krúpy.

Najnovšie články