SWSAdmin
14. apríla 2021
Prečo je oteplenie o 1,2 °C veľa?

Globálne otepľovanie je už súčasťou nášho života. Mnoho ľudí však nevie, prečo rast globálnej teploty o 1,2 °C tak veľký problém, veď “1,2 °C nie je veľa a keď sa o toľko oteplí alebo ochladí, ani to nie je cítiť“.

Ako to teda je a prečo je to veľa? Aby to bolo ľahko pochopiteľné, vysvetlíme si to na príkladoch a povieme si k tomu, ako sa počíta globálna teplota planéty.


Ako sa počíta Globálna teplota?

Globálna teplota sa počíta ako priemer z údajov zo všetkých staníc na svete, zo staníc na mori, ale aj z údajov z družicových meraní. Je to teda dosť komplikovaný proces, ktorý zahŕňa niekoľko miliónov údajov.

Poďme ale najprv do menších čísel. Keď máme napríklad súbor 10 čísel, priemer vypočítame ako súčet všetkých čísel vydelený 10. Ak zmeníme 4 čísla tak, že k nim pripočítame 1, dostaneme iný priemer. V prvom stĺpci na obrázku máme 10 náhodných čísel od 0 do 30 a v poslednom riadku je priemer. V druhom stĺpci máme vyznačené zmenené čísla a z nich vypočítaný priemer.

Vidíme, že hodnota priemeru sa zmenila o relatívne malú hodnotu, aj keď sme zmenili 40 % údajov. Ak by sme zmenili viac čísel, zmenil by sa priemer ešte viac.

Teraz si vytvorme súbor so 100 číslami od 0 do 30 a určime si priemer opäť ako súčet všetkých čísel delené 100. V našom prípade je hodnota priemeru 16,36.


Keď v tomto súbore zmeníme 10 čísel: k ôsmim z nich pripočítame 1, od dvoch 1 odpočítame, nech máme aj nejakú rôznorodosť. Priemer sa nám zmenil len veľmi málo. Z pôvodných 16,36 máme 16,42, čo je rozdiel len 0,06!


Teraz zmeňme polovicu všetkých hodnôt. K 47 pripočítame 1 od troch odpočítame 1. Odpočítavame preto tak málo, lebo aj teplota na väčšine miest rastie. Je len veľmi málo miest na planéte, kde teplota z roka na rok klesne. Čo sa stane s priemerom? Z pôvodných 16,36 sa zmení na 16,8, teda zmení sa o 0,44.


Zmenili sme polovicu údajov a priemer sa nám zmenil len málo. A predstavte si teraz, že máte milión údajov. Keď zmeníte v milióne údajov 10 z nich, nestane sa vôbec nič. Keď zmeníte 100, nestane sa vôbec nič. Keď ich zmeníte 1000 pravdepodobne si zmenu nevšimnete. Muselo by sa zmeniť desaťtisíce údajov, aby došlo k zmene priemeru. Aby došlo k tak výraznej zmene ako pri globálnej teplote, muselo by sa zmeniť 100 tisíc údajov.

Takto to je aj s globálnou teplotou. Keď sa zmení priemerná teplota na pár staniciach na svete, s globálnou teplotou sa nič nestane. Keď sa zmeny na globálnej teplote začnú prejavovať, znamená to, že sa zmenila priemerná teplota na desaťtisíckach až stotisíckach staníc na svete. Treba si aj uvedomiť, že priemerná ročná teplota neskáče tak výrazne, ako denné teploty, preto sme v našich príkladoch menili hodnoty len o 1.

Ukázali sme si teda, ako sa mení priemer súboru so 100 údajmi. Zmena veľkého množstva údajov vedie len k malým zmenám priemeru celého súboru. Preto pri zmene globálnej teploty o 1,2 °C hovoríme o veľkej zmene. Z miliónov údajov sa ich muselo zmeniť niekoľko sto tisíc, aby sa priemer zmenil o tak veľkú hodnotu.

No description available.

Ešte jedna informácia na záver: Niektorí ste si možno všimli, že teplota vzduchu sa zvykne porovnávať s obdobím 1951 – 1980/1961 – 1990. Často tiež počúvam, že „veď to bolo dávno, prečo o tom toľko hovoria“. Z hľadiska ľudského života to je možno dávno, to je pravda. Je treba si však uvedomiť, že za tú dobu sa teplota planéty zvýšila veľmi významne a veľmi rýchlo. Toto obdobie sa považuje za posledné normálové obdobie, ktoré nie je ovplyvnené klimatickou zmenou a všetky ekosystémy sú prispôsobené na takúto klímu. Takým rýchlim zmenám, ktoré sa dejú sa nestíhajú prispôsobovať, čo ich bezprostredne ohrozuje.

Najnovšie články